Spoluzakladateľ a riaditeľ CELSI Martin Kahanec spolu s Magdalénou Ulceluse uverejnili v časopise Journal of Population Economics výskumný článok o úlohe prechodných opatrení na samostatnú zárobkovú činnosť migrantov z členských štátov EÚ, ktoré vstúpili do EÚ v rokoch 2004 a 2007.

Spoluzakladateľ a riaditeľ CELSI Martin Kahanec spolu s Magdalénou Ulceluse uverejnili v časopise Journal of Population Economics výskumný článok o úlohe prechodných opatrení na samostatnú zárobkovú činnosť migrantov z členských štátov EÚ, ktoré vstúpili do EÚ v rokoch 2004 a 2007.

Abstrakt:

Keď sa Európska únia v rokoch 2004 a 2007 rozšírila smerom na východ o tzv. krajiny EÚ8 a EÚ2, súčasné členské štáty zaviedli dočasné obmedzenia na zamestnávanie občanov EÚ8 a EÚ2. Samostatne zárobkovo činné osoby boli z týchto prechodných opatrení vyňaté, čo vyvolalo obavy, že samostatná zárobková činnosť by sa mohla využívať ako prostriedok na obchádzanie obmedzení prístupu na trh práce. Ak prechodné opatrenia viedli k zvýšeniu miery samostatnej zárobkovej činnosti občanov EÚ8 a EÚ2, ako naznačuje predchádzajúci výskum, potom ich zrušenie malo viesť k zodpovedajúcemu poklesu. V tomto článku sa analyzuje, či sa tak skutočne stalo. Na základe súhrnných prierezových údajov z prieskumu pracovných síl v EÚ za obdobie 2004 - 2019 ukazujeme, že zrušenie prechodných opatrení malo negatívny vplyv na mieru samostatnej zárobkovej činnosti štátnych príslušníkov EÚ2, ale zdanlivo nemalo žiadny vplyv na mieru samostatnej zárobkovej činnosti štátnych príslušníkov EÚ8. Rozlišovanie medzi jednotlivými typmi kapitalistických režimov však odhaľuje oveľa diferencovanejší obraz so značnými rozdielmi, pokiaľ ide o veľkosť a významnosť účinku v jednotlivých skupinách krajín.

https://doi.org/10.1007/s00148-022-00904-2