SK EN

Publikácie

Tlačová správa: Skrytý poklad: využívanie administratívnych dát na zlepšenie tvorby politík v strednej a východnej Európe


« Späť k publikáciám

Tlačová správa: Skrytý poklad: využívanie administratívnych dát na zlepšenie tvorby politík v strednej a východnej Európe

Publikované dňa 10. október 2017

Postsocialistické európske krajiny majú z dôb centrálne plánovanej ekonomiky tradíciu rozsiahleho zhromažďovania dát zo strany štátu. Administratívne údaje osôb a firiem zhromažďované napríklad daňovými úradmi, sociálnou poisťovňou a vládnymi inštitúciami sú často vo vysokej kvalite, navyše majú mnoho výhod oproti dátam z prieskumov. Medzi výhody administratívnych dát patrí ich vyššia presnosť v porovnaní s otázkami v prieskumoch najmä v prípade otázok týkajúcich sa minulosti opýtaných respondentov. Taktiež dokážu poskytnúť informácie o veľkej časti populácie čo zvyšuje ich výpovednú hodnotu. Prepojením dvoch, prípadne viacerých databáz dokážeme zhromaždiť také množstvo anonymizovaných informácií o občanoch aké prieskumy nie sú schopné zozbierať. Väčšina krajín má tiež vysokokvalifikovaných výskumníkov a štatistikov, ktorí by mohli využiť tieto rozsiahle dáta pri rôznych analýzach. Je to bežná prax v západnej Európe, kde sa administratívne dáta pravidelne používajú na hodnotenie vplyvu rôznych vládnych opatrení. Administratívne dáta samozrejme slúžia aj ako významný zdroj dát pre výskumníkov.

 

Prečo teda tieto dáta nevyužívame? Paradoxne medzi prekážky využívania administratívnych dát patria zákony o ochrane osobných údajov, ktoré boli zavedené na začiatku 90. rokov pri budovaní demokratickej spoločnosti. Hoci výskumníci pracujú len s anonymizovanými dátami, prísne pravidlá ochrany osobných údajov môžu znemožniť aj ich prístup k administratívnym dátam. Ďalšou častou prekážkou je chýbajúca dôvera medzi akademickými a vládnymi inštitúciami, ako aj v rámci vládnych inštitúcií a medzi jednotlivými rezortami. Úlohu môže zohrať aj relatívne nízka efektívnosť štátnej správy. To znamená, že vláda len zriedka objednáva dôkladné hodnotenia vplyvu svojich politík založené na vedecky overených metódach a kvalitných dátach.

Do budúcnosti sa črtá optimistickejší scenár a rastú nádeje na lepšie využitie administratívnych dát. Niektoré krajiny v našom regióne už začínajú reagovať na vnútorné výzvy alebo smernice EÚ podporujúce sekundárne využívanie informácií verejného sektoru (smernica 2003/98/ES a jej revízia v smernici 2013/37/EÚ). Nádejou pre lepšie využívanie administratívnych dát je iniciatíva Generálneho riaditeľstva Európskej komisie pre zamestnanosť, sociálne záležitosti a integráciu. Práve táto inštitúcia nedávno zaviedla pravidlo, podľa ktorého by sa uchádzači o európske štrukturálne fondy mali zaviazať k vypracovaniu aspoň jedného hodnotenia založeného na mikrodatách a na použití komparatívnych výskumných metód. Kompetenčné centrum EK pre mikroekonomické hodnotenie tiež aktívne podporuje využívanie administratívnych dát vládami krajín EÚ.

Iniciatívy pre otvorený prístup k dátam sa už objavili v Chorvátsku, Českej republike, na Slovensku a v Slovinsku. Poľsko zriadilo Ministerstvo digitalizácie, ktoré podporuje sekundárne využívanie administratívnych dát a pravidelne používa údaje o sociálnom poistení na sledovanie uplatnenia absolventov vysokých škôl na trhu práce. Maďarsko má v tomto vývoji výhodu, keďže prijalo v roku 2007 zákon č. 101, ktorým sa vytvoril právny základ pre vlastníkov dát na spracovanie osobných údajov na účely anonymizácie.

Výskumní pracovníci môžu prispieť k tomuto pozitívnemu vývoju tým, že budú prezentovať hodnotu výskumu založeného na administratívnych dátach, zdieľať tento výskum s tvorcami politík a ostatnými zainteresovanými stranami a prezentovať ho pútavým a ľahko pochopiteľným spôsobom. Akademická a výskumná komunita by mala tiež monitorovať prijatie nového nariadenia EÚ o ochrane osobných údajov v členských štátoch EÚ, aby sa zabezpečilo, že nová legislatíva umožní prístup k dátam na legitímne účely výskumu a hodnotenia verejnej politiky.

Tieto závery vyplynuli z diskusií na workshope, ktorý sa konal v Budapešti 21. - 22. septembra 2017. Medzi účastníkmi boli predovšetkým výskumníci a štatistici z krajín V4, Albánska, Bosny a Hercegoviny, Chorvátska, Rumunska, Srbska a Slovinska. Workshop usporiadalo Maďarské združenie ekonómov s podporou Vyšehradského fondu, v spolupráci s Budapeštianskym inštitútom pre výskum politiky (BI), Stredoeurópskym inštitútom pre výskum práce (CELSI) sídliacim na Slovensku, českým CERGE-EI a poľským IBS. Podrobné výsledky budú čoskoro uverejnené v stručnom súhrne. Ďalšie stretnutie je naplánované 29. novembra vo Varšave.