História dokázala a stále dokazuje, že veda a vzdelanie sú základnými piliermi rozvinutej spoločnosti. Z tohto pohľadu je Slovensko krajinou, ktorá sa síce toho času ekonomicky rýchlo rozvíja, ale jej dlhodobá perspektíva je ohrozená, píše v komentári pre denník SME Martin Kahanec.

Podľa Eurostatu dalo v roku 2005 Slovensko na vedu iba 0.51 % svojho národného produktu. Len Bulharsko a Cyprus dali menej, naopak, Česko dalo 1.42%, Švédsko až 3.86% a priemer EÚ bol 1.84%.

Trend je rovnako neradostný: Slovensko je jeden z dvoch štátov EÚ, kde výdavky na vedu v rokoch 2001-2005 reálne klesli (súhrnne približne o 3%).

Tento nedostatok finančných prostriedkov negatívne vplýva na kvalitu vedy a výskumu. Keďže univerzity sú kľúčovými vedeckými inštitúciami, práve ony týmto nedostatkom najviac trpia. Následne ich nízkou kvalitou trpí celá spoločnosť.

Občan sa teda musí čím skôr rozhodnúť: buď zaplatí vzdelanie a vedu priamo, prostredníctvom štátneho rozpočtu, alebo ostane nevzdelanou pracovnou silou s nízkym platom.

Ak sa však rozhodne pre jednu z prvých dvoch možností, dovolím si poradiť mu jednu dôležitú vec. Neutopte svoje investície do vzdelania v nezreformovanom a neefektívnom vzdelávacom systéme.

Návratnosť vašej investície do vlastného vzdelania a vzdelania vašich potomkov závisí od kvalitne prevedenej obsahovej a inštitucionálnej reformy vedy a školstva.

“Málo muziky za málo peňazí” komentár in SME, April 5, 2007, Bratislava.

Article