SK EN

Správy

Načo je nám tripartita?


« Späť k správam

Načo je nám tripartita?

Publikované dňa 25. august 2020

Výzva ministra Milana Krajniaka rokovať s tými, ktorí rokovať chcú a navrhnúť legislatívne zmeny s cieľom otvorenia tripartity iným organizáciám ako sú sociálni partneri nabúrava základné princípy tripartitného sociálneho dialógu.

Na základe odborných štúdií a v súlade s medzinárodnými štandardmi CELSI poukazuje na potrebu zvyšovania efektívnosti sociálneho dialógu výlučne medzi legitímnymi sociálnymi partnermi tak, aby sociálni partneri nachádzali účinné a spravodlivé riešenia pre zamestnancov a zamestnávateľov

Tripartita nie je prejavom dobrej vôle ministra a vlády stretávať sa so sociálnymi partnermi. Národná a medzinárodná legislatíva jasne definuje výlučný mandát sociálnych partnerov v tripartite, kde vláda nemá dominovať sociálnemu dialógu, ale umožňovať jeho fungovanie medzi zástupcami zamestnancov a zamestnávateľov.

V roku 1997 SR ratifikovala Konvenciu č. 144 z roku 1976 Medzinárodnej organizácie práce (MOP) o tripartitných konzultáciách. Slovensko ako člen EÚ uznáva hodnoty Európskeho sociálneho modelu, ktorý považuje sociálny dialóg za jednu zo svojich základných pilierov. Slovenská legislatíva navyše ďalej upravuje fungovanie tripartity Zákonom o trojstranných konzultáciách na celoštátnej úrovni (Zákon č. 103/2007 Zb.)

Kto vyhrá a kto prehrá Napriek právne vymedzenému mandátu v SR tripartita dlhodobo oslabuje. Súčasný legislatívny rámec nemotivuje sociálnych partnerov dohodnúť sa, a tí namiesto dialógu hľadajú politickú podporu a dohody priamo s vládou. V rozsiahlej štúdii Stredoeurópkeho inštitútu pre výskum práce CELSI z roku 2019 samotní predstavitelia sociálnych partnerov poukázali na hlavné body neefektívnosti sociálneho dialógu:

  • Tripartita nie je rozhodovacím, ale len poradným orgánom vlády bez mandátu záväzne ovplyvniť rozhodnutia vlády.
  • Chýba dôsledná príprava účastníkov vrátane dostatočného času na preštudovanie podkladov a prípravy vlastných analýz zo strany sociálnych partnerov. Výsledkom sú často politicky motivované rozhodnutia.
  • Neformálna interakcia medzi odbormi a zamestnávateľskými zväzmi v prípravnej fáze rokovaní je nedostatočná , čo vyúsťuje v nejednotné stanoviská.
  • Fragmentácia zamestnávateľov a chýbajúca vôľa pre lepšiu koordináciu ich stanovísk.
  • Uplatňovanie štátnej moci namiesto toho aby sa úloha štátu sústredila na vytváranie podmienok pre dialóg medzi odbormi a zamestnávateľmi.
  • V kontexte uplatňovania štátnej moci preferujú aj odbory a zamestnávatelia legislatívne zakotvenie svojich návrhov namiesto kolektívneho vyjednávania.
  • Obchádzanie tripartity poslaneckými návrhmi legislatívnych zmien a existujúce legislatívne opatrenia pre prípad že sa sociálni partneri nedohodnú.

Podľa riaditeľky CELSI a hlavnej riešiteľky spomínanej štúdie Marty Kahancovej by „pre zlepšenie sociálneho dialógu vláda mala podporiť efektívne fungovanie sociálneho dialógu posilnením kompetencií odborov a zamestnávateľov a rešpektovaním ich vzájomnej dohody. Sociálni partneri majú možnosť pomôcť sociálnemu dialógu tak, že nebudú hľadať rýchle zisky na úkor dlhodobého budovania svojej legitimity v sociálnom dialógu.“

Správa je vypracovaná na základe výsledkov štúdie Enhancing the Effectiveness of Social Dialogue Articulation in Europe, Country Report Slovakia, CELSI Research Report č. 29/2019.