Nová štúdia zverejnená Stredoeurópskym inštitútom pre výskum práce (CELSI) odhaľuje závoj skrytého vplyvu krízy na poľský trh práce. Tvrdí, že hoci Poľsko bolo jedinou krajinou EÚ, ktorá nevstúpila do recesie, jej účinky na poľskú pracovnú silu boli vážne.

Hoci HDP Poľska medzi rokmi 2008 a 2011 vzrástlo v priemere o 3,4 % ročne a zisky spoločností v rovnakom období vzrástli o 40 %, Poľsko je jednou z krajín, ktoré zaznamenali najväčší proporcionálny nárast miery nezamestnanosti.

Zatiaľ čo nevyvážajúce odvetvia držal nad vodou silný domáci dopyt, vyvážajúce odvetvia boli tvrdo zasiahnuté a zahraniční výrobcovia automobilov zatvorili závody v Poľsku, aby ochránili pracovné miesta vo svojich domovských krajinách. Celkovo krajina trpela rastúcou nezamestnanosťou a stagnáciou miezd.

Tieto otrasy viedli k pokusom odborov a zamestnávateľov rokovať o pracovnom čase s cieľom ochrániť pracovné miesta. Na celoštátnej úrovni viac ako 1 300 spoločností, ktoré zamestnávajú viac ako jeden milión ľudí (z toho polovicu v automobilovom sektore), využilo normu, ktorá umožňuje, aby dohody na úrovni spoločností zflexibilnili pracovný čas (predovšetkým anualizovaný pracovný čas).

Predpokladá sa, že toto opatrenie viedlo k zníženiu úbytku pracovných miest vo výrobe, hoci presné posúdenie vplyvov chýba.

Ostatné aspekty dojednaného balíka však zostali prakticky mŕtve, najmä podpora celoživotného vzdelávania (z toho profitovalo celkovo iba 15 spoločností a 55 zamestnancov).

Autori štúdie preto tvrdia, že rokovania odborov neprispeli k lepším pracovnoprávnym vzťahom v iných otázkach a tradične slabé kolektívne vyjednávanie v Poľsku sa v skutočnosti ešte viac oslabilo.

Vo verejnom sektore sa pozastavili každoročné vyjednávania o platoch, čo spôsobilo, že odbory prijali proaktívnejšie stratégie vrátane hrozby štrajkov, aby priviedli zamestnávateľov k rokovaciemu stolu. Skutočnosť, že najlepšie zisky dosiahli odbory vo volebných rokoch (2007 a 2010), naznačouje, že vo verejnom sektore dokázali odbory efektívne využívať svoju politickú silu bez ohľadu na globálnu ekonomickú krízu.

Medzitým zamestnávatelia v oceliarskom priemysle prepúšťali svojich stálych zamestnancov v prospech agentúrnych zamestnancov v dôsledku skončenia platnosti kolektívnych zmlúv o ochrane pracovných miest.

Meardi a Trapmann, ktorí sú autormi štúdie, tvrdia, že kríza mala silný negatívny dopad na niektoré sektory poľského trhu práce a viedla k sporným pracovnoprávnym vzťahom a že symbolické dedičstvo krízy v Poľsku je koncom „trhovej eufórie“ a klesajúcej akceptácie integrácie globálneho trhu a flexibility zamestnanosti.

Dr. Marta Kahancová, výkonná riaditeľka CELSI, povedala: „Táto štúdia nám ukazuje, že hoci poľská ekonomika počas krízy pokračovala v raste, jej trh práce naďalej zaznamenával rastúcu nezamestnanosť, stagnáciu miezd a rastúce napätie medzi zamestnávateľmi a zamestnancami. To by mohlo naznačovať prekvapivú mieru flexibility na poľskom trhu práce, ale aj hroziace napätie a zhoršovanie pracovných podmienok.“

"Poland: Employment Relations and the Crisis... of its Neighbours" od Meardiho, Guglielma a Trapmanna.

Dostupné na: http://www.celsi.sk/en/publications/discussion-papers