Nová štúdia publikovaná Stredoeurópskym inštitútom pre výskum práce (CELSI) naznačuje, že politiky zahraničných vlád pri určovaní úrovne prisťahovalectva môžu a taktiež poukazuje na to, že tvorcovia politík by mali starostlivo zvážiť výber miest, ktoré sú k dispozícii potenciálnym imigrantom.

Štúdia založená na migrácii v rámci EÚ zistila, že počet migrantov, ktorých daná krajina prijíme, môže byť viac ovplyvnený kombinovanou politikou všetkých ostatných krajín v regióne ako jej vlastnou.

Vlády, ktoré sa rozhodli neuvaliť pracovné obmedzenia (čo EÚ povolila až na sedem rokov) na migrantov z krajín, ktoré pristúpili do EÚ v rokoch 2004 a 2007, prijali najvyšší počet migrantov v období bezprostredne po rozšírení EÚ. Miera prisťahovalectva do týchto krajín však výrazne klesla, keď boli v ostatných krajinách tieto pracovné obmedzenia zrušené.

Zdá sa, že prisťahovalectvo v danej krajine stúpa, keď sa sprísňujú pracovné obmedzenia iných krajín, a že prisťahovalectvo v danej krajine klesá, keď sa pracovné obmedzenia iných krajín uvoľňujú. Zistilo sa, že tento účinok je oveľa silnejší ako účinok nezávislého sprísňovania alebo uvoľňovania domácich obmedzení.

Vidíme, že zvýšenie indexu zamestnaneckých práv v cieľovej krajine súvisí so zvýšením miery prisťahovalectva, ale zvýšenie priemerného indexu zamestnaneckých práv rovnakej veľkosti v alternatívnych cieľových krajinách malo viac ako dvojnásobne silnejší negatívny vplyv na imigráciu do tejto destinácie.

Ukázalo sa napríklad, že zvýšenie indexu zamestnaneckých práv porovnateľné s nemeckou liberalizáciou trhu práce v roku 2011 pre vstupujúcich v roku 2004 alebo liberalizáciou v roku 2014 pre vstupujúcich v roku 2007 súvisí s približne 15 % nárastom miery prisťahovalectva do prijímajúcej krajiny. Ukázalo sa však, že podobný nárast váženého priemeru indexu zamestnaneckých práv v iných cieľových krajinách súvisí s viac ako 30 % poklesom miery prisťahovalectva do tejto krajiny.

Martin Kahanec, výskumný riaditeľ CELSI, povedal: „Táto štúdia ponúka neoceniteľný pohľad na európsku diskusiu o migrácii. Migranti robia racionálne rozhodnutia na základe rôznych faktorov a štáty fungujú na globálnom trhu. Zistenia tejto štúdie môžu podnietiť tvorcov politík, aby sa pri navrhovaní migračných politík alebo pri odhadovaní budúcich migračných tokov pozerali mimo svojich vlastných hraníc.

“Labour Market Laws and Intra-European Migration: The Role of the State in Shaping Destination Choices” od Johna Palmera a Marioly Pytlikovej. Dostupné na: http://www.celsi.sk/en/publications/discussion-papers/detail/21/labor-market-laws-and-intra-european-migration-the-role-of-the-state-in-shaping-destination-choices/