The main reasons behind higher income inequalities are a differentiation of salaries due to education and changes in redistribution politics of the government. Inequalities are higher than in Czech Republic, but still lower than in Poland and Hungary.

Príčinou nárastu nerovností na Slovensku bol najmä nárast príjmov u vybraných skupín obyvateľstva, zatiaľ čo iným skupinám príjmy rástli pomalšie. Najviac rástli príjmy vysokoškolsky vzdelaným ľuďom a vzdelanie sa stalo najdôležitejším determinantom miezd. Nárast nezamestnanosti uvrhol mnoho ľudí do pásma ohrozenia chudobou najmä kvôli strate zamestnania.Ako ďalej vyplynulo z výskumu CELSI politika štátu má na nerovnosti výrazný vplyv. Dlhodobá redistributívna politika štátu v podobe podpory nezamestnanosti, dávok v hmotnej núdzi a ďalších inštrumentov je jednou z hlavných príčin pomerne nízkej miery prijímovej nerovnosti na Slovensku. Na druhej strane, zavedenie rovnej dane malo neutrálny dopad na skupiny s nízkym príjmom, avšak pozitívne ovplyvnilo čisté príjmy vysokoprijímových skupín.Dôležitú úlohu zohráva štát napríklad v prípade starobných dôchodkov. „Nebyť dôchodkov, medzigeneračné prijímové nerovnosti by boli neudržateľné,“ vysvetľuje výskumný riaditeľ CELSI Martin Kahanec. Podobne ako u dôchodcov aj u iných skupín tvoria príjmy od štátu podstatnú časť mesačných rozpočtov, ide najmä o nezamestnaných alebo rodiny s malými deťmi. „Ďalším dôvodom nižšej miery prijímovej nerovnosti je aj to, že pomerne veľká časť pracujúcich poberá nízke mzdy, čo znižuje ich rozptyl,“ dodára Martin Kahanec.Ohrození chudobou sú u nás najčastejsie nízkovzdelaní ľudia. „Jeden z našich predchádzajúcich výskumov ukázal, že nízkovzdelaní majú až o 19,5 percent nižšiu pravdepodobnosť nájsť si prácu ako stredoškolsky vzdelaní ľudia,“ uvádza Martin Kahanec. Oproti vysokoškolsky vzdelaným ľuďom ich šance klesajú o ďalších 10,3 percenta v prípade mužov a 14,5 percenta v prípade žien. S chudobou sa taktiež najčastejšie spája zhoršený zdravotný stav, nezamestnanosť alebo kriminalita.

O GINI: Cieľom európskeho výskumného projektu GINI bolo ponúknuť ucelený pohľad na vývoj nerovností v čase. Výskumom sa odborníci snažili vysvetliť sociálne, politické a kultúrne dopady, ktoré nárast nerovnosti spôsobuje. Konzorcium vedeckého projektu GINI viedla Amsterdamská univerzita. Viac informácií o publikácii o nerovnostiach v Oxford University Press je k dispozícii tu.

Viac o GINI: www.gini-research.org

O CELSI: Stredoeurópsky inštitút pre výskum práce (CELSI) je neziskový výskumný inštitút so sídlom v Bratislave. Zaoberá sa multidisciplinárnym výskumom trhu práce a jeho inštitúcií, organizácie práce, spoločenskej zodpovednosti firiem, etnicity a migrácie, a ich úloh v ekonomickom, spoločenskom a politickom živote modernej spoločnosti. Medzinárodný repozitár vedeckých publikácií RePEc na základe vedeckých publikácii a ich ohlasu dlhodobo hodnotí CELSI ako najproduktívnejšiu výskumnú organizáciu na Slovensku.

Viac informácií na www.celsi.sk

Pre ďalšie informácie:

doc. Mgr. Martin Kahanec, MA PhD.riaditeľ pre výskum CELSI+421 0907 323 324 martin.kahanecdcelsi.sk