Duševné zdravie pracovníkov v kovopriemysle: ticho prehliadaná kríza

Pandémia COVID-19 zanechala v pracovnom prostredí hlboké stopy – nielen ekonomické, ale aj psychologické. Odhalila, ako krehká môže byť duševná pohoda na pracovisku.

Stres, neistota a preťaženie sa stali bežnou súčasťou pracovných dní a zanechali trvalé stopy aj v odvetviach, ktoré boli považované za stabilné. Kovopriemysel, ako jeden z pilierov slovenskej ekonomiky, nebol výnimkou.

V odvetviach, kde sa dlhé roky hovorilo najmä o výrobe a výkonoch, sa dnes čoraz viac ozýva otázka: ako sa vlastne cítime v práci? Aj preto Stredoeurópsky inštitút pre výskum práce (CELSI) v spolupráci s Odborovým zväzom KOVO pripravil Národnú správu o duševnom zdraví pracovníkov v kovopriemysle.

Výskum vznikol v rámci medzinárodného projektu Incremental a prináša prvý komplexný pohľad na to, ako sa mení psychická pohoda ľudí v tomto kľúčovom sektore slovenskej ekonomiky.

Hlavné zistenia

• Najväčším rizikovým faktorom pre duševné zdravie na pracovisku je neefektívna komunikácia v rámci organizácie, nasledovaná finančnou neistotou domácností a nedostatočnou spoluprácou.
• Z rozhovorov vyplynulo, že digitalizácia a zvyšovanie tempa práce vedú na jednej strane k efektivite, na druhej strane sú vnímané ako vykorisťovanie a spôsobujú značný psychologický tlak.
• Zamestnanci deklarovali, že nedostatočná rovnováha medzi pracovným a súkromným životom sa stáva čoraz väčším problémom – stres často prenášajú domov.

Symptómy a prekážky

• Najčastejšie symptómy sú stres (63,3%), vyhorenie (59,7%) a bolesti hlavy či únava (46,8%).
• Pre prevenciu duševných problémov sú bariéry: slabá komunikácia zamestnancov s nadriadenými, prevažovanie produktivity nad blahom zamestnancov, neistota zamestnania a nedostatok povedomia manažmentu o téme duševného zdravia.
• Až 69,1% respondentov vníma prevenciu a riadenie psychosociálnych rizík vo svojom podniku ako nedostatočné, len 12,5% považuje ich úroveň za efektívnu.

Úloha odborov a odporúčania

• Odborové zväzy sa často stávajú dôverníkmi zamestnancov, ktorí nezvládajú psychický tlak, ale majú problém presadiť zmeny u zamestnávateľov.
• Aj z toho dôvodu, CELSI odporúča zlepšiť komunikáciu medzi zamestnancami, manažmentom a odborovými zväzmi a investovať do školení manažérov.
• Príklad dobrej praxe: zavedenie 24-hodinovej telefonickej linky pomoci pre zamestnancov počas pandémie, ktorá sa po pozitívnych skúsenostiach obnovila a poskytuje anonymnú podporu v oblasti duševného zdravia.

Záver: Duševné zdravie ako základ udržateľnej práce

Zistenia tejto správy ukazujú, že v slovenskom kovopriemysle existuje naliehavá potreba systematickej prevencie, otvorenej komunikácie a silnejšej spolupráce medzi sociálnymi partnermi.

Investície do duševného zdravia zamestnancov nie sú nákladom, ale predpokladom dlhodobej produktivity, bezpečnosti a stability sektora.

#IncremeNTal #MentalHealthAtWork #Slovakia