SK EN

Publikácie

Tlačová správa "Desať rokov voľného pohybu osôb v EÚ – čo nám priniesol a kto na ňom získal?"


« Späť k publikáciám

Tlačová správa "Desať rokov voľného pohybu osôb v EÚ – čo nám priniesol a kto na ňom získal?"

Publikované dňa 30. apríl 2014

Prvého mája si pripomíname 10. výročie vstupu Slovenska do EÚ, ktorý viedol k postupnému napĺňaniu práva voľného pohybu občanov SR za prácou v rámci jednotného trhu EÚ. Slovensko po rozšírení patrilo medzi krajiny s vysokou mierou migrácie za prácou – výrazne vyššou ako susedné Česko. Nová štúdia Stredoeurópskeho inštitútu pre výskum práce (CELSI) ukazuje kto a prečo zo Slovenska migroval a hodnotí dopady migrácie na trh práce.

 

Podľa štúdie Martina Kahanca a Lucie Mýtnej Kurekovej, migrácia po vstupe Slovenska do EÚ výrazne prispela k vyrovnávaniu nesúladu ponuky a dopytu na trhu práce a slúžila ako mechanizmus vyrovnávania ekonomických výkyvov na pracovných trhoch Európskej únie.

Hoci celková migrácia zo Slovenska je oproti roku 2007, keď vrcholila, dnes nižšia, podľa reprezentatívnych údajov o trhu práce z výberového zisťovania pracovných síl Štatistického úradu SR v roku 2012 pracovalo v zahraničí približne 120 tisíc Slovákov. „Výskum ukazuje, že odlev migrantov významne prispel k znižovaniu nezamestnanosti na Slovensku. Ľudia bez práce preukázateľne migrovali za prácou častejšie ako tí, ktorí zamestnanie mali, a odlev pracovnej sily bol výraznejší z ekonomicky slabších regiónov Slovenska,“ vysvetľuje Martin Kahanec, riaditeľ pre výskum zo Stredoeurópskeho inštitútu pre výskum práce (CELSI), ktorý je zároveň koordinátorom medzinárodného výskumného projektu o dopadoch migrácie na trhy práce po rozšírení EÚ.

Kríza migráciu zmenila

Štúdia ukázala, že miera emigrácie z nových členských krajín je významne ovplyvnená ekonomickou situáciou v cieľových ako aj zdrojových členských štátoch. Pred začatím svetovej ekonomickej krízy v období od mája 2004 do decembra 2007 do Veľkej Británie a Írska emigrovalo z nových členských krajín za prácou viac ako 1,2 milióna prevažne mladých ľudí s vysokoškolským vzdelaním. Kým zo Slovenska medzi rokom 2004 a 2007 odišlo za prácou do Británie, Írska a Švédska približne 4 percentá aktívnej pracovnej sily, čo je približne 111 tisíc ľudí, z Čiech to bolo len 1 percento, približne 50 tisíc.

Kríza na pracovných trhoch EÚ a zmeny na domácom trhu práce však priniesli zmeny v profile pracovných migrantov zo Slovenska. Do zahraničia počas prvých rokov po vstupe do EÚ odchádzali najmä mladí ľudia hľadať nové skúsenosti a tiež za štúdiom. Podiel migrantov vo veku 15 až 24 rokov bol v roku 2004 až takmer 30 percent, a spolu s 25 až 34 ročnými tvorili takýto mladí migranti až takmer dve tretiny všetkých migrantov v roku vstupu Slovenska do EÚ. Do roku 2012 však podiel 15 až 24 ročných klesol na približne 10 percent a 15 až 34 ročných na 48 percent.

Tiež sa postupne výrazne znížil podiel žien medzi migrantmi zo Slovenska v Írsku a Veľkej Británii, zatiaľ čo podiel žien medzi migrantmi v Nemecku a Rakúsku stúpol najviac práve počas krízy, a to dokonca pred liberalizáciou týchto trhov v máji 2011. “Tieto zmeny reflektujú zvýšenú migráciu žien v opatrovateľských a sociálnych službách, keď ich partneri počas krízy strácali zamestnanie v stavebníctve a priemysle," objasňuje Lucia Mýtna Kureková, senior výskumníčka Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť tiež pôsobiaca v CELSI.

Mladí idú za prácou

V súvislosti s vysokou nezamestnanosťou mladých sa analýza autorov zamerala aj na zhodnotenie faktorov pracovnej mobility mladých ľudí vo veku 15 až 24 rokov.

Štúdia ukazuje, že migrácia do veľkej miery závisí od možnosti uplatniť sa na trhu práce. „Mladí ľudia s vyštudovaným odborom v zdravotníctve a sociálnej práci preukázateľne migrovali až o 9 percent častejšie ako porovnateľní absolventi iných odborov. Môže to súvisieť s tým, že v zahraničí pracujú častejšie mladé ženy, než muži,“ dopĺňa Mýtna Kureková.

Regionálne rozdiely boli pre mladých ľudí ešte významnejším faktorom ako pre celkovú populáciu. Mladí ľudia z Košického a Banskobystrického kraja mali až o takmer 30 percent a z Prešovského kraja až o 44 percent vyššiu pravdepodobnosť pracovať v zahraničí než ich porovnateľní rovesníci z Bratislavského kraja.

Nedostatok príležitostí pre mladých ľudí na domácom trhu práce ich tlačí do rozhodnutia hľadať si prácu v zahraničí. „V porovnaní s mladými ľuďmi, ktorí boli rok pred zberom dát zamestnaní, mali tí, ktorí boli pred rokom nezamestnaní o 5 percent vyššiu pravdepodobnosť práce v zahraničí,“ upresňuje Kahanec.

Veľmi významným faktorom pracovnej migrácie mladých sa ukázala byť etnicita. Pravdepodobnosť práce v zahraničí bola až o tretinu vyššia u mladého Róma ako u ne-Róma. To signalizuje významné bariéry pri hľadaní práce na domácom trhu.

Hoci pracovná mobilita v rámci EÚ znižuje nezamestnanosť, jej rizikom je odlev mozgov a tiež zhoršovanie demografickej situácie na Slovensku najmä v súvislosti s migráciou mladých ľudí. „Migrácia zo Slovenska má však charakter najmä dočasnej a cirkulárnej migrácie, a preto je masívny trvalý odlev pracovnej sily nepravdepodobný. Na to aby sa migranti vracali a na Slovensku zužitkovali nové znalosti, pracovné a obchodné kontakty, ako aj podnikateľské schopnosti nadobudnuté počas práce v zahraničí je však kľúčové implementovať politiky trhu práce, ktoré migrantov pritiahnu naspäť na Slovensko. Jedná sa najmä o vytváranie podmienok na reintegrovanie navrátilcov do systémov sociálneho zabezpečenia a zdravotného poistenia, ako aj na trhu práce,“ uzatvára Kahanec.