SK EN

Publikácie

Tlačová správa: Vzdelávanie starších nie je plytvanie časom ani prostriedkami


« Späť k publikáciám

Tlačová správa: Vzdelávanie starších nie je plytvanie časom ani prostriedkami

Publikované dňa 11. november 2014

Investícia do vzdelávania starších ludí sa môže zamestnávateľom, ale aj štátu javiť ako nerentabilná. Podľa výskumu, na ktorom sa podieľal aj Stredoeurópsky inštitút pre výskum práce (CELSI), však majú vďaka vzdelávacím kurzom starší ľudia väčšiu šancu nájsť si prácu a zvýšiť svoj plat.

 

Zámerom stratégie Európa 2020 je dosiahnutie celkovej priemernej miery zamestnanosti obyvateľov v produktívnom veku na úrovni 75 %. Dôraz kladie na zvýšenie miery zamestnanosti u znevýhodnených skupín obyvateľstva, medzi ktorých patria aj starší pracovníci.

Priemerná miera zamestnanosti starších ľudí (50 – 64 roční) v EÚ sa podľa Eurostatu pohybovala v roku 2013 na úrovni 50 %. V desiatich členských krajinách dosiahla miera zamestnanosti starších viac ako 50 %, najvyššia bola v Švédsku (73,6 %) a najnižšia v Chorvátsku (36,5 %). Slovensko sa so 44 % zaraďuje medzi krajiny pod priemerom EÚ.

Podľa štúdie Stredoeurópskeho inštitútu pre výskum práce (CELSI) uskutočnenej v rámci projektu NEUJOBS financovanom Európskou komisiou ako súčasť siedmeho rámcoveho programu, majú ekonomicky aktívni muži vo vekovej kategórii 52 - 62 rokov aj po zohľadnení rozdielov vo vzdelaní, rodinnej situácii a mieste bydliska o 8,7 % nižšiu šancu nájsť si prácu ako ich mladší kolegovia (23-51 rokov). U žien je toto znevýhodnenie na úrovni 9,1 %.

Martin Kahanec, spoluautor štúdie a riaditeľ pre výskum CELSI, vysvetľuje, že „jedným z hlavných znevýhodnení starších ľudí na slovenskom trhu práce je nedostatok adaptácie na nové technológie kvôli chýbajúcemu celoživotnému vzdelávaniu. Starší pracovníci majú vysoké mzdové náklady, keďže sú na vrchole kariéry, avšak súčasne u nich nastáva pokles produktivity, inovačného potenciálu, či adaptability, alebo aj zdravotné problémy.”

Dobrou správou je, že podľa celoeurópskeho prieskumu Eurostatu sa znalosť moderných technológií u tejto vekovej kategórie rapídne zlepšuje. Až vyše 60 % opýtaných využívalo počítač aspoň raz za posledný mesiac oproti roku 2009, kedy to bolo len 40 %.

Ďalšia štúdia uskutočnená v rámci projektu NEUJOBS zdokumentovala vysokú efektívnosť školení pre ľudí po päťdesiatke. “Účasť na vzdelávacích aktivitách zvyšuje mzdy európskym pracovníkom vo veku 50 a viac rokov až o 6,5 %. Tento výsledok je porovnateľný s dosiahnutím stredoškolského vzdelania s maturitou namiesto základného vzdelania, resp. stredoškolského vzdelania bez maturity,“ upresňuje Kahanec.

Podľa prognóz Eurostatu bude do roku 2050 na Slovensku až tretina obyvateľstva staršia ako 65 rokov, čo zvýši tlak na systém sociálneho a zdravotného zabezpečenia. Cieľom sociálnej politiky by preto mala byť eliminácia dopadov vyvolaných demografickým starnutím prostredníctovm väčšej podpory opatrení zameraných na zvyšovanie zamestnanosti starších ľudí.

„Postupné zvyšovanie dôchodkového veku sa javí ako nevyhnutné, avšak má svoje limity. Aj keď žijeme dlhšie, nie vždy to znamená, že sme schopní aj dlhšie pracovať. Pre uplatnenie starších ľudí na trhu práce je preto potrebné tiež zásadne zlepšiť zdravotnú starostlivosť a tiež možnosti regenerácie pre starších zamestnancov,“ uzatvára Kahanec.